Inovovaný školský vzdelávací program

Inovovaný školský vzdelávací program 2024/2025

Základná škola na  Ulici slobody 1, 040 11 KOŠICE

 

INOVOVANÝ  ŠKOLSKÝ   VZDELÁVACÍ  PROGRAM

2024/2025

 

Radosť z vedomostí,

radosť zo života

 

 

Základná škola   Slobody 1, Ulica Slobody1, 040 11 KOŠICE

Inovovaný školský vzdelávací program

Názov ŠkVP:

 Radosť z vedomostí, radosť zo života

Riaditeľka školy: Mgr. Anna Demeterová

Koordinátor pre tvorbu ŠkVP

ISCED 1 Mgr. Ingrid Lapárová

ISCED 2  Mgr. Rastislav  Veselský

 

 

 

 

 

Obsah:

1. VŠEOBECNÁ  CHARAKTERISTIKA  ŠKOLY
   1. História a všeobecná charakteristika školy
   2. Charakteristika žiakov
   3. Personálne zabezpečenie školy
   4. Projekty školy
   5. Škola ako  životný   priestor
   6. Spolupráca  s rodičmi

2.       CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

2.1     Pedagogický princíp školy

2.2     Zameranie školy a stupeň vzdelania

2.3      Profil absolventa 1. stupňa ZŠ

2.4      Profil  absolventa  2. stupňa

2.5      Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením

2.6      Vzdelávanie žiakov  zo sociálne znevýhodneného prostredia

2.7       Vzdelávanie  cudzincov

2.8       Vzdelávanie  žiakov s  nadaním

2.9       Formy  a metódy  vzdelávania

3.         ZAČLENENIE  PRIEREZOVÝCH TÉM

3.1       Multikultúrna výchova

3.2       Mediálna výchova

3.3       Osobnostný a sociálny rozvoj

3.4       Environmentálny výchova

3.5       Dopravná výchova  - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

3.6       Ochrana života a zdravia

3.7       Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

3.8       Výchova  k manželstvu  a rodičovstvu

3.9        Finančná gramotnosť

4.          Prevencia  šikanovania

5.          Čitateľská gramotnosť

6           VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA

6.1.      Hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov

6.2       Hodnotenie pedagogických  zamestnancov

6.3       Hodnotenie školy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                    1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY

1.1  História a všeobecná charakteristika školy

Základná škola  na Ulici slobody 1 sa nachádza  na sídlisku Terasa v peknom prírodnom prostredí.  Bola postavená v čase, keď  rýchlou bytovou výstavbou v Košiciach vznikali nové sídliská s mladými rodinami. Bola zriadená  v roku 1964. Je umiestnená v členitom teréne obklopená  zeleňou. Spočiatku ju tvorilo 8 pavilónov, z ktorých je už jeden  zbúraný.

Celkom mala  projektovaných 27 učební, 3 herne, telocvičňu a 1 knižnicu. Postupne ako sídlisko starlo a v okolí boli vybudované  viaceré školy, znižoval sa  aj počet  žiakov. V súčasnosti sa  časť školy prenajíma  súkromnej  základnej škole. Školské budovy  zvonku i zvnútra  poznačil zub  času  a je nutná postupná nákladná rekonštrukcia. Súčasťou školy je  Centrum voľného času,  Školská jedáleň a Školský klub  detí.  Okrem klasických tried  sa vo výchovno-vzdelávacom procese  využívajú odborné učebne –  učebňa  informatiky, učebňa  geografie a dejepisu, učebňa chémie a biológie, multifunkčná učebňa, učebňa technickej výchovy a kuchynka.  Na športovú činnosť žiakov  slúži okrem  telocvične aj multifunkčné ihrisko umiestnené v areáli školy.

            Využívanie odborných učební umožňuje skvalitniť a zefektívniť vyučovací proces, ale časť pomôcok  je zastaralá a je potrebná ich výmena a modernizácia. 

Do školského obvodu patria ulice  Aničkin park, Jantárové námestie, Rubínová, Trieda SNP  párne 2 – 52,  Brigádnická, Katkin park, Ulica pokroku, Ulica obrody, Čapajevova, Kysucká, Smaragdová, Československého odboja, Ľudová, Sokolovská , Ulica výstavby, hronská, Opálová, Topásová, Ulica  Slobody okrem  26-36, 29-35, Ipeľská, Popradská  okrem 5-11, nepárne.

1.2  Charakteristika žiakov

Základná  škola Na Ulici  slobody 1  v Košiciach je  štátna  plnoorganizovaná škola.   Má zriadených  9 klasických tried.  Na 1. stupni 4 triedy, na druhom stupni 5 tried. Navštevujú ju  žiaci zo sídliska Terasa,  okolitých mestských  častí  a blízkych obcí. Vzhľadom na to, že v neďaleko  školy je bytový dom so sociálnymi bytmi,  časť žiakov je zo  sociálne znevýhodneného prostredia a v hmotnej núdzi, čo sa negatívne odráža  na dochádzke  i prospechu žiakov. Značne problémová  je  spolupráca s rodičmi, ktorí sa o výchovno- vzdelávanie výsledky svojich detí nezaujímajú.

Nižší počet žiakov  v triedach   naopak  umožňuje pedagógom účinne  pomáhať a  individuálne  pôsobiť na  žiakov  so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,  zdravotným  znevýhodnením  či žiakov zo znevýhodneného prostredia. 

Hlavným cieľom pedagogickej  práce  je vybaviť žiakov takými kompetenciami, ktoré by im v budúcnosti umožnili uplatniť sa na trhu práce a viesť  šťastný a naplnený život.  Viesť a usmerňovať ich tak, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, efektívne  komunikovať a účinne riešiť problémy. Vedeli sa orientovať v demokratickej spoločnosti ako aktívni občania. Cieľom  edukácie je  formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotovú  orientáciu.

 

 

Kľúčové kompetencie, ktoré bude škola preferovať v oblasti vzdelávania:

• komunikácia v materinskom jazyku,
• komunikácia v cudzom jazyku,
• praktické motorické zručnosti
• rozvoj zručností s informačnými a komunikačnými technológiami,
• tvorivosť v matematike, technike a v prírodovedných predmetoch,
• všeobecný kultúrny a spoločenský prehľad, výchova k aktívnemu občianstvu
• vedieť sa učiť a získavať nové informácie,
• starostlivosť o zdravie, posilnenie telesnej zdatnosti, rozvoj pohybových
• naučiť žiakov učiť sa
• rozvíjať kritické myslenie
• naučiť žiakov argumentovať
• podporovať prosociálne správanie
• viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv a rešpektovaniu k právam druhých
• viesť žiakov k plneniu svojich povinností
• viesť žiakov k zodpovednému správaniu k svojmu zdraviu a svojmu okoliu
• odstraňovať bariéry rasovej, náboženskej a sociálnej diskriminácie.
•  

 

              

1.3 Personálne zabezpečenie školy

           Vedenie školy  -  riaditeľka školy a  zástupkyňa riaditeľky. Pedagogický zbor: učiteľky

1.stupňa  – 4, učitelia 2. stupňa – 6, vychovávateľky v ŠKD – 2, školský podporný tím – 

asistenti  učiteľa  - 2, špeciálna pedagogička – 1.

Všetci pedagogickí zamestnanci sú 100 % pedagogicky spôsobilí a spĺňajú kvalifikačné požiadavky stanovené zákonom.  Vyučujúci preukazujú odbornú a pedagogickú spôsobilosť potrebnú pri komunikácii, motivácii žiakov, hodnotení a  pozitívnom riadení vyučovania a triedy. Spoločne riešia problémy, pracujú v tímoch v priaznivej klíme.  Poradné orgány riaditeľa tvorí  MZ  1-  4 a štyri  predmetové  komisie.

       Vedenie školy podporuje seba rozvoj a celoživotné vzdelávanie učiteľov na rôznych formách kontinuálneho vzdelávania  - špecializačné, rozširujúce, inovačné a priebežné na VŠ a v NÍVAMe. Podporujú sa zamestnanci pri získavaní prvej a druhej atestácie a pre zdokonaľovanie výkonu špecializovaných funkcií /triedny učiteľ, výchovný poradca, vedúci MZ a PK a pod./. Každý zamestnanec má rovnakú možnosť pre zdokonaľovanie svojej profesionality, sebavzdelávanie, zdokonaľovanie pedagogickej spôsobilosti a tvorivosti. Hlavným znakom vzdelávania je samostatnosť, kreativita, motivácia, aktivita a zodpovednosť za výsledky.

Protidrogovú prevenciu  a prevenciu proti šikanovaniu  zastrešuje koordinátor, ktorého úlohou je v spolupráci s pedagogicko-psychologickou poradňou navrhovať, koordinovať a realizovať opatrenia na prevenciu sociálno-patologických javov.

 

Odborní pracovníci CPPPaP spolupracujú so školou a výchovnou poradkyňou pri kariérnom poradenstve pre žiakov končiacich ročníkov. Výchovný poradca plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí a v oblasti problémového a delikventného vývinu detí. Sprostredkúva prepojenie školy s odbornými zariadeniami, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o deti. Poskytuje metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom školy a zákonným zástupcom dieťaťa.

 

1.4      Projekty školy

S cieľom skvalitnenia a modernizácie edukačného procesu  využila škola možnosť zapojenia do týchto projektov.

• Zvyšovanie gramotnosti  na ZŠ
• Pomáhajúce profesie v edukácii  detí a žiakov
• Školské ovocie
• Projekt Krokus
• Projekt  Červené  stužky
• Projekt  Hovorme o jedle
• Projekt  edIT 2
• Škola priateľská  k deťom
• Zelená škola
• Včielky  Edu Bee
• Čítame  s  radosťou

 

Naša spolupráca

Na dosiahnutie vyššej úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov využívame možnosti spolupráce s odbornými inštitúciami s cieľom podporiť osobnostný rozvoj našich žiakov

• Miestnym úradom Košice – Západ 
• Slovenský červený  kríž
• KOSIT  - exkurzie  a vzdelávacie  programy  o správnom nakladaní  s odpadom
• Knižnica Nezábudka , Knižnica  Mestská časť západ - rozširovanie čitateľských záujmov, informácia o fonde krásnej literatúry, besedy so známymi osobnosťami v oblasti literárnej tvorby, rozvíjanie čitateľskej  gramotnosti
• Ministerstvo školstva SR  - legislatívna a poradenská činnosť
• ŠPÚ, NÚCEM – odborno-poradenská činnosť, Testovanie 9, testovanie pohybových predpokladov  žiakov 1. a 3. ročníka
• NÍVAM - vzdelávanie pedagogických zamestnancov, celoživotné kontinuálne vzdelávanie PZ a OZ
• Regionálne centrum podpory učiteľov  Košice – vzdelávacie  aktivity pre  PZ a OZ
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny – právna a poradenská činnosť pre deti s poruchami správania a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia
• Okolité  MŠ – spolupráca detí  a pedagogických zamestnancov MŠ  prostredníctvom  otvorených hodín a  workshopov pre rodičov  detí
• Unicef  - organizovanie Letnej školy
• CPPPaP Zuzkin park - poskytovanie psychologickej, diagnostickej, výchovnej, poradenskej a preventívnej starostlivosti žiakom, rodičom a pedagógom

 

1.5      Škola ako životný priestor

Snahou vedenia a všetkých zamestnancov  je vytvoriť príjemné, estetické a  tvorivé prostredie, kde sa budú žiaci dobre cítiť a radi  chodiť. Vo väčšine tried  je  nový  školský  nábytok, na chodbách  nové  šatňové  skrinky.   Dôraz kladieme na čistotu tried, výzdobu interiéru a exteriéru prácami žiakov, tematicky zameranými nástenkami  a informačnými tabuľami.

 Hodnotný životný priestor by mal pôsobiť jednotne a pokojne, preto sa snažíme rozvíjať a upevňovať konštruktívne pracovné vzťahy založené na profesionalite, humanizme, vzájomnom pochopení a spolupráci medzi jednotlivými subjektmi – vedením školy a všetkými zamestnancami, zamestnancami navzájom, zamestnancami a žiakmi, žiakmi navzájom, školy ako celku a rodičmi i širšou verejnosťou.

1.6 Spolupráca  s  rodičmi

Spoluprácu s rodičmi realizujeme prostredníctvom rodičovských združení, Rady školy a osobných stretnutí.

Rodičia sú informovaní:

• o priebehu vzdelávania žiakov
• majú možnosť sledovať priebežné výchovno-vzdelávacie výsledky prostredníctvom IZK
• 4 krát ročne sa konajú triedne aktívy
• o dianí na škole sú informovaní prostredníctvom webovej stránky školy a mailovou komunikáciou prostredníctvom  eduPage
• formou konzultácií s učiteľmi vo vyhradených hodinách

2.   CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

2.1 Pedagogický princíp školy

 

Školský vzdelávací program má žiakom pomôcť utvárať a rozvíjať kľúčové kompetencie,  poskytnúť  základ všeobecného vzdelania a vzbudiť záujem a potrebu zmysluplných činností, aktivít   aktivity a tvorivosti.

Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ ( primárne vzdelávanie)   ISCED 1 vychádza z procesu postupného prechodu žiaka z predškolského vzdelávania a z rodinnej starostlivosti na školské vzdelávanie. Škola musí vytvárať  priaznivé podmienky pre slobodný a tvorivý prejav detí, rozvíjať ich talent a schopnosti, viesť ich k  osvojovaniu si základných komunikačných, pohybových a sociálnych zručností. Dôraz sa kladie na vytváranie pozitívnej pracovnej atmosféry a prežívanie pocitu úspechu. Primárne vzdelávanie poskytuje základ pre postupné rozvíjanie nasledujúcich  kľúčových kompetencií žiaka:

• pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa;
• vyjadruje sa súvisle písomnou aj ústnou formou, v materinskom, štátnom jazyku;
• rozumie najzákladnejším slovným spojeniam v anglickom jazyku a dokáže ich používať;
• využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách;
• vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené s využívaním internetu a médií;
• získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami;
• dokáže aplikovať osvojené prírodovedné a spoločenskovedné poznatky vo svojej činnosti, v starostlivosti o seba a druhých;
• rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností;
• váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať;
• správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám;
• má vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu, ľudovým tradíciám a umeniu, s ktorými sa stretáva vo svojom živote;
• dokáže byť tolerantný, snaží sa pochopiť druhého, pozná a toleruje jeho kultúru, tradície, spôsob života;
• uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných.

Školský vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ  ( nižšie stredné  vzdelávanie)  ISCED 2 vychádza z procesu postupného prechodu žiaka z primárneho vzdelávania na nižšie sekundárne a postupne k príprave žiakov na stredoškolské štúdium. Základom je súhrn vedomostí, zručností, schopností získaných v jednotlivých vzdelávacích oblastiach učebného plánu, medzipredmetový prístup pri ich osvojovaní, tvorivé, kritické a analytické myslenie ako aj schopnosť prepojiť teóriu s praxou. Dôležité je uplatňovanie princípu kooperácie, vzájomného porozumenia a tolerancie, humanizmu a demokratickosti v interakcii učiteľ – žiak.Absolvent nižšieho stredného vzdelávania disponuje nasledujúcimi základnými kompetenciami:

• pozná a uplatňuje efektívne techniky učenia sa a osvojovania si poznatkov;

• vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou;
• využíva cudzí jazyk na úrovni používateľa základov jazyka;
• používa matematické postupy a vedomosti pri riešení praktických problémov, je schopný aplikovať osvojené matematické modely logického a priestorového myslenia;
• používa informačné a komunikačné technológie pre potreby učenia sa a pre svoj život;
• vyhľadá a využije viaceré informácie a možnosti pri plánovaní úloh a riešení problémov s uplatnením zásad kritického myslenia;
• dokáže aplikovať osvojené poznatky a metódy prírodných vied vo svojom živote;
• uplatňuje osvojené základy pre efektívnu spoluprácu a komunikáciu v skupine;
• posúdi svoje silné a slabé stránky s ohľadom na svoje ďalšie vzdelávanie a budúce profesijné záujmy;
• chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia a uprednostňuje základné princípy zdravého životného štýlu v každodennom živote;
• uvedomuje si význam kultúrneho dedičstva a umenia vo svojom živote a živote celej spoločnosti;
• prijíma rozmanitosť ako prirodzenú súčasť spoločnosti;
• pozná a uplatňuje svoje práva a rešpektuje práva iných;
• má predpoklady stať sa aktívnym občanom v národnom i globálnom kontexte.

 

Rámcový učebný plán je dokument, ktorý vymedzuje týždenný počet vyučovacích hodín jednotlivých predmetov. Učebný plán je realizovaný v rámci týždenného rozvrhu vyučovacích hodín pre jednotlivé triedy v ročníku. Jedna vyučovacia hodina má podľa tohto plánu 45 minút. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania, pričom musí byť zachovaná minimálna celková časová dotácia, ktorá je pri časovej dotácii jedna hodina týždenne 33 hodín ročne. Obsah vzdelávania vychádza zo vzdelávacích štandardov ŠVP.

Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom jednotlivých predmetov Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy a nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň základnej školy, ktorý vypracoval Štátny pedagogický ústav a schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 6. 2. 2015 pod číslom 2015-5129/1758:1-10A0 pre základné školy s platnosťou od 1. 9. 2015 s výnimkou novozavedených predmetov a predmetov s posilnenou dotáciou z disponibilných hodín, ktorých osnovy sú doplnené o výkony. Učebné osnovy vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu školy a sú tvorené v súlade so zásadami veku primeranosti a logickej nadväznosti obsahu vzdelávania.  Disponibilné hodiny boli využité v predmetoch viď. tabuľky.

Inovovaný školský vzdelávací program vychádza z Rámcového štátneho vzdelávacieho programu. Obsah primárneho aj nižšieho sekundárneho vzdelávania je rozdelený do 8 vzdelávacích oblastí. V Štátnom vzdelávacom programe je obsah vzdelávacej oblasti rozčlenený do vybraných učebných predmetov.

Poznámky. Škola si v rámci voliteľných  predmetov  doplnila v 1. ročníku  predmet Individuálna  logopedická  intervencia  v prvom  polroku -  zameraný na  odstránenie  nedostatkov  vo  výslovnosti   a rozvoj slovnej  zásoby.  V druhom  polroku  predmet  Cvičíme  si  jazýček  zameraný  na  rozvoj  jazykovej  obratnosti a kultivovanej  komunikácie.  V  2.  ročníku  je doplnený    predmet   Dopravná výchova  zameraný  na osvojenie    zásad bezpečného správania  v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec).

Pri prestupe žiaka škola v prípade zistených odlišností zohľadní žiakovi ich kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roku.

Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín sa uskutočňuje spravidla podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy, podľa charakteru činnosti žiakov, podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti práce. Vo vyučovacích predmetoch vzdelávacej oblasti Človek a príroda sa rozdelenie žiakov odporúča pri tých témach, kde sa vyžaduje nadobúdanie a overovanie praktických zručností žiakov.

V školskom roku 2024/25  sme otvorili  úvodný  ročník  pre  deti  s narušenou komunikačnou  schopnosťou.

Školský  vzdelávací program pre žiakov  s narušenou komunikačnou  schopnosťou v úvodnom  ročníku    je  totožný  so  štátnym  vzdelávacím programom pre  žiakov  s narušenou komunikačnou  schopnosťou v súlade   s § 29 ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktoré vydalo  ministerstvo  dňa 11. augusta 2023 pod číslom 2023/13192:2-A2140 s  účinnosťou od 1. septembra 2023.  V rámci  disponibilných  hodín  bola  navýšený  predmet  slovenský jazyk  a literatúra   o jednu  hodinu  týždenne. Presný  popis  využitia  je  v učebných  osnovách  predmetu.  Disponibilné  hodiny  sme  využili  na  predmet  prvouka, ktorým chceme  u detí  budovať  vzťah  k prírode a jej  poznaniu. Tretiu  disponibilnú hodinu  sme   využili  na  predmet  anglický  jazyk na  získavanie  kompetencií v cudzom jazyku.

 

 

Rámcový učebný plán pre úvodný ročník pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa

 

 

Poznámky:

 V rámci  disponibilných  hodín  bola  navýšený  predmet  slovenský jazyk  a literatúra   o jednu  hodinu  týždenne. Presný  popis  využitia  je  v učebných  osnovách  predmetu.  Disponibilné  hodiny  sme  využili  na  predmet  prvouka, ktorým chceme  u detí  budovať  vzťah  k prírode a jej  poznaniu. Tretiu  disponibilnú hodinu  sme   využili  na  predmet  anglický  jazyk na  získavanie základných    kompetencií v cudzom jazyku.

 

Cieľ výchovy a vzdelávania:

Výchova a vzdelávanie žiakov s NKS a žiakov s VP v úvodnom ročníku smeruje k  optimálnemu dosahovaniu vzdelávacích štandardov stanovených na konci prvého ročníka základnej školy, ako sú uvedené v rámci Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie (ďalej len “ŠVP”).

Vzdelávacie štandardy ŠVP sú na primárnom stupni vzdelávania koncipované tak, aby učiteľ nepredkladal žiakom s NKS  len hotové poznatky, ale aby im vytváral primerané podmienky na aktívnu a tvorivú činnosť, pri ktorej žiaci nadobúdajú potrebné vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a postoje.  Ciele jednotlivých vyučovacích predmetov sú v ŠVP konkretizované vo výkonových štandardoch, ktoré predstavujú ucelený systém kognitívne odstupňovaných výkonov – učebných požiadaviek. Tieto základné požiadavky učiteľ v úvodnom ročníku prispôsobuje aktuálnej úrovni poznania žiakov s NKS  v triede, bližšie ich špecifikuje, konkretizuje a rozvíja v podobe ďalších učebných cieľov, učebných úloh, otázok, či testových položiek s prihliadnutím na aktuálne kognitívne schopnosti žiakov. Podľa výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov v triede učiteľ spolupracuje so školským logopédom, školským špeciálnym pedagógom alebo školským podporným tímom, prípadne so zariadením poradenstva a prevencie. 

Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický stav žiaka, druh a rozsah zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete. Spoločne so žiakmi sa hodnotia realizované činnosti a žiak je vedený aj k sebahodnoteniu vo vzťahu k tomu, čo vie, dokáže, alebo čo by mohol dokázať. Učiteľ môže tvorivo modifikovať stanovený učebný obsah (obsahový štandard ŠVP) pre úvodný ročník v rámci školského vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania v úvodnom ročníku si škola prispôsobuje podľa potrieb žiakov a podmienok školy s využitím voliteľných (disponibilných) hodín.

 

 

Zaradenie predmetov 1. - 4. ročníka do vzdelávacích oblastí pre primárne vzdelávanie

 

 

Inovovaný školský vzdelávací program 1. stupeň

 

Poznámky: 1. Škola si v rámci voliteľných  predmetov  doplnila v 1. ročníku   predmet  Cvičíme  si jazýček na rozvoj  komunikačných  schopností  a elimináciu   porúch  vo  výslovnosti  - 1 hod.  a  Anglický  jazyk s jednohodinovou dotáciou   v 1.  a následne  aj  v 2. ročníku.  Predmet  SJL v 2.,3. a 4.  ročníku bol  navýšený  o 1 hodinu, v 2. ročníku  bol  o jednu hodinu  navýšený predmet  MAT.   Predmet  PDA  bol  v 3 . ročníku  navýšený  o jednu  hodinu.

2.  Tretia hodina  telesnej  a športovej    výchovy  je  v 1.,2.,3., a 4. ročníku nahrádzaná pohybovými  a športovými aktivitami v školskom klube       1x týždenne/ 33 hodín  ročne v trvaní 45 minút.

3.. Počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov 1. ročníka je 22, pre žiakov 2. ročníka je 23, pre žiakov 3. ročníka je 25 a 4. ročníka je 26.

4. Organizáciu výchovno–vzdelávacieho procesu v triede koordinuje triedny učiteľ.

5. Dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia žiakov vykonávajú pedagogickí zamestnanci podľa rozvrhu dozorov.

6. Vyučovanie informatiky v 3. a 4. ročníku prebieha v počítačových učebniach.

7. V predmete náboženská výchova  a etická výchova sa spájajú žiaci prvého stupňa  do  jednej  skupiny, tak, aby v jednej skupine bolo maximálne 20 žiakov.

8. Telesná a športová výchova sa v triedach 1.- 4.ročníka vyučuje v každej triede pre chlapcov a dievčatá spoločne.

9. V každom ročníku 1. stupňa uskutočňujeme raz ročne zvyčajne v mesiaci jún didaktické hry v trvaní 4 hodín, ktoré slúžia na praktické osvojenie si učiva prierezovej témy Ochrana života a zdravia.

10. Pre žiakov prvého stupňa organizujeme exkurzie a výlety v zmysle školského zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.223/2022 Z.z. o základnej škole.

11. V 3. ročníku  žiaci  absolvujú  plavecký  výcvik.

12. Pri prestupe žiaka škola v prípade zistených odlišností zohľadní žiakovi ich kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roku.

 

Zaradenie predmetov 5. - 8. ročníka do vzdelávacích oblastí pre sekundárne   vzdelávanie

 

Inovovaný školský vzdelávací program  2 stupeň

 

Poznámky. 1. V 5. a 6. ročníku sme  v rámci voliteľných  predmetov na druhom stupni  zaradili vlastný  predmet  Svet  práce,  ktorý  rozvíja pracovné zručnosti, vytvára správne hodnotové a etické zásady a postoje vo vzťahu práci, prírode a spoločnosti. V rámci disponibilných  hodín  boli posilnené  predmety    techniky,  výtvarnej výchovy, druhý  cudzí jazyk, informatika  v 9. ročníku a biológia  v 6.  ročníku.

2. Pri prestupe žiaka škola v prípade zistených odlišností zohľadní žiakovi ich kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roku.

3. Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín v predmete Informatika  a Technická  výchova   sa uskutočňuje spravidla podľa priestorových, personálnych, materiálnych a finančných podmienok školy, podľa charakteru činnosti žiakov, podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti práce.

4. Počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov 5. ročníka je 27, pre žiakov 6. ročníka je 29. Počet vyučovacích hodín v týždni je pre žiakov 7. až 9. ročníka 30.

5. Organizáciu výchovno – vzdelávacieho procesu v triede koordinuje triedny učiteľ.

6. Dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia žiakov vykonávajú pedagogický zamestnanci podľa rozvrhu dozorov.

7. Pri vyučovaní predmetu etická výchova a náboženská výchova  sa spájajú žiaci druhého stupňa do jednej skupiny.

8. Druhý cudzí jazyk (ruský, nemecký jazyk) sa vyučuje od 7. ročníka do 9. ročníka s dvojhodinovou dotáciou z voliteľných  hodín.

9. Súčasťou výchovy a vzdelávania je organizácia účelového cvičenia zameraného na ochranu života a zdravia v mesiacoch september a jún.

10. Pre žiakov druhého stupňa organizujeme exkurzie a výlety v zmysle školského zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.223/2022 Z.z. o základnej škole.

11.  Tretia hodina  telesnej a športovej  výchovy   podľa štátneho  vzdelávacieho  programu  je  nahrádzaná  realizáciou  športových  a pohybových aktivít formou  vyučovacích  blokov  - športových  dní. Dĺžka vyučovacieho  bloku  6x45 minút, celkový čas  pohybových aktivít  počas  školského zodpovedá  33 vyučovacím  hodinám v trvaní 45  minút.

 

2.2  Zameranie školy a stupeň vzdelania

Vízia školy : Chceme byť  modernou  školou, priateľskou  k deťom, kde  môže  byť  úspešný každý žiak. Školou, ktorá  je pre  život a  ktorá  pulzuje  životom.  Školou  otvorenou  verejnosti, ktorá  u žiakov  formuje   zdravý životný  štýl, pestuje  vzťah  k práci, emocionálnu inteligenciu a sociálne cítenie. Chceme  žiakom  vytvoriť taký  priestor  a podmienky,  aby  mohli byť   v tesnom kontakte  s prírodou, prirodzeným pohybom a tvorivosťou.

Hlavný cieľ:  Poskytovať  kvalitnú humánnu  výchovu a vzdelávanie  poskytujúce  žiakom radosť zo získavania vedomostí , ich osobného rastu  ako i základ zdravého životného štýlu. Klásť dôraz na rozvoj kreativity, aktívneho bytia  a zodpovednosti.

Špecifické ciele:

• Vytvárať klímu školy pre vzájomnú spoluprácu, šíriť myšlienky vzájomného rešpektu, podpory a spolupráce, rozvíjať schopnosti nenásilnej komunikácie, akceptácie odlišností a eliminovať prejavy intolerancie a nenávisti
• Rozvíjať vzdelávanie v súvislostiach, podnecovať  k premýšľaniu a kritickému  mysleniu.
• Vytvárať čo najvhodnejšie personálne, materiálno – technické, bezpečnostné, zdravotné a hygienické podmienok na dosiahnutie splnenia cieľov a kľúčových kompetencií vytýčených pre žiakov.
• Zlepšiť  výchovno-vzdelávacie  výsledky  všetkých žiakov  s dôrazom  na žiakov  zo  sociálne znevýhodneného prostredia.
• Rozvíjať čitateľskú gramotnosť na všetkých predmetoch.
• Zvyšovať vzťah  žiakov k prírode  prostredníctvom environmentálnych aktivít.
• Rozvíjať spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií.
• Zvyšovať  úroveň  funkčných  gramotností  žiakov.
• Rozvíjať   úroveň  vedomostí  žiakov v oblasti zdravého životného  štýlu.

Vychádzajúc zo štátneho vzdelávacieho programu, skúseností, tradícií, požiadaviek rodičov, požiadaviek trhu práce a koncepcie rozvoja školy, orientovala naša škola svoj Školský vzdelávací program pre primárne vzdelávanie uplatnením disponibilných hodín vo vzdelávacích oblastiach Jazyk a komunikácia,  Matematika a práca s informáciami a Človek a príroda s týždennou časovou dotáciou nasledovne:

1. ročník navýšenie dotácie – Cvičíme si  jazýček (1. hodina), anglický  jazyk ( 1. hodina)

2. ročník navýšenie dotácie - anglický jazyk (1 hodina), slovenský jazyk  (1 hodina), matematika ( 1 hodina)

3. ročník navýšenie dotácie - slovenský jazyk (1 hodina), prírodoveda  (1 hodina)

4. ročník navýšenie dotácie – slovenský jazyk  (1 hodina)

Účel a spôsob využitia disponibilných hodín v predmetoch je rozpracovaný v učebných osnovách daných predmetov.

V Školskom vzdelávacom programe pre nižšie stredné vzdelávanie sme  využili  disponibilné  hodiny  v oblastiach umenie  a kultúra,  matematika  a práca  s informáciami,  človek  a svet  práce,  jazyk  a komunikácia.  

-   vyučovanie výtvarnej  výchovy s posilnením disponibilnou hodinou v 5., 6., 7., a 9. ročníku  s cieľom  rozvíjať   tvorivosť,   kultivované vnímanie, analytické myslenie a sebarealizáciu  prostredníctvom  zážitkového  a činnostného  učenia.

-   prehlbovanie digitálnej  a prírodovednej  gramotnosti posilnením disponibilnými hodinami v predmetoch  informatika (9. ročník),   biológia (6. ročník),  rozvíjanie manuálnej a technickej zručnosti,    posilnením  hodín technickej  výchovy   v ročníkoch  5 – 9,

-   rozvíjanie  vzťahu  k pracovným  návykom, pracovným zručnostiam, vytváranie hodnotových a etických  zásad a postojov  vo vzťahu k hodnotovému rebríčku a správnemu zmyslu života pridaním  voliteľnému  predmetu  Svet  práce   v 5. a 6. ročníku.

 

 

​​​​​​​2.3 Profil absolventa 1. stupňa ZŠ

Charakteristika absolventa

Absolvent nadobudol a má osvojené:

• základné matematické, čitateľské, pisateľské a prírodovedné gramotnosti,
• základy telesnej zdatnosti,
• základy vzťahu k umeniu a kultúre,
• základné praktické zručnosti a samoobslužné činnosti,
• osvojené základy používania štátneho jazyka,
• základné komunikačné schopnosti v anglickom jazyku,
• základy správnych foriem a techník učenia sa,
• základy správnych etických postojov a morálnych hodnôt.

Kľúčové kompetencie absolventa

Absolvent má osvojené základné jazykové, komunikačné, matematické, prírodovedné, informačné, komunikačné, sociálne, kultúrne a osobné spôsobilosti, teda má byť schopný primerane svojmu vzdelaniu, schopnostiam a veku:

• súvisle písomne a ústne komunikovať v štátnom jazyku,
• vyjadrovať svoj názor, argumentovať a diskutovať,
• pochopiť zmysel čítaného či počutého textu a interpretovať ho,
• používať cudzí jazyk v bežnej komunikácii, chápať čítaný či hovorený text, mať osvojené základné gramatické pravidlá a využiť ich v písomnom i ústnom prejave,
• používať osvojené matematické, logické a prírodovedné poznatky pri riešení praktických problémov,
• získať schopnosť využívať základné zručnosti práce s počítačom a internetom pri riešení problémových úloh vo vyučovaní, v každodennom živote a elektronickej komunikácii,
• mať osvojené prvky telesnej zdatnosti v základných športových disciplínach (gymnastika, atletika, loptové hry, plávanie,...),
• mať schopnosť vytvárať správne sociálne vzťahy so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi na báze priateľstva, úcty, vzájomného rešpektovania,
• vedieť empaticky pochopiť druhého   a pomôcť mu,
• uvedomovať si vlastné silné i slabé vlastnosti, využívať svoj talent, schopnosti a záujmy v rozvoji samého seba, ale i v prospech kolektívu,
• vedieť tvorivo a aktívne pracovať a komunikovať v skupine,
• používať základy slušného spoločenského správania,
• uvedomovať si svoje práva a povinnosti,

• starať sa o svoje fyzické a psychické zdravie,
• mať schopnosť vnímať a chápať umenie a kultúru,
• rozvíjať vlastné umelecké vlohy a zapájať sa d o kultúrnych podujatí,
• získavať zdravé sebavedomie a sebadôveru, budovať svoj pozitívny obraz.
• Absolvent 1. stupňa ZŠ absolvovaním výchovy a vzdelávania podľa ŠkVP ISCED I získava vysvedčenie, na ktorom je v 4. ročníku uvedené v doložke „Žiak získal primárne vzdelanie“.

​​​​​​​2.4 Profil absolventa 2. stupňa ZŠ

Charakteristika absolventa

Absolvent nadobudol a má osvojené:

• komplex vedomostí, schopností a zručností z jednotlivých vzdelávacích oblastí s využitím medzipredmetových vzťahov,
• základy osobnostných hodnotových názorov a postojov pre ďalší profesijný, občiansky i osobný život,
• základy tvorivej aplikácie teoretických poznatkov pre praktickú realizáciu a uplatňovanie v každodennom živote,
• základy praktických činností a skúseností,
• základy telesnej zdatnosti a starostlivosti o svoje zdravie,
• základy kultúrnej gramotnosti,
• základy správneho používania štátneho jazyka,
• komplex poznatkov a komunikačných schopností používať jeden cudzí jazyk a základy komunikácie a znalosti v druhom cudzom jazyku,
• základy správneho postoja k sebaučeniu a celoživotnému vzdelávaniu.

Kľúčové kompetencie absolventa

• Absolvent má osvojené základné jazykové, komunikačné, matematické, prírodovedné, kultúrne, informačné, komunikačné, sociálne, občianske, pracovné, telesné a osobnostné spôsobilosti, teda má byť schopný primerane svojmu vzdelaniu, schopnostiam a veku:
• aplikovať jazykové poznatky v ústnom i písomnom prejave, používať štátny jazyk ako základný komunikačný nástroj v osobnostnom, pracovnom i občianskom živote,
• efektívne používať jeden cudzí jazyk v písomnej i hovorenej forme,
• používať 2. cudzí jazyk v bežnej komunikácii, chápať čítaný a hovorený text,
• aplikovať čitateľskú gramotnosť v praktickom živote,
• používať matematické myslenie na logické, analytické a tvorivé riešenie problémov každodenného života,
• využívať prírodovednú gramotnosť v praxi,
• používať  sebahodnotenie a hodnotenie  iných  ako  prostriedok  sebarozvoja
• používať digitálnu, informačno-komunikačnú gramotnosť pri štúdiu, získavaní informácií, pri osobnej komunikácii a súčasne vedieť aplikovať tieto poznatky pri samotnej tvorivej práci v základných programoch,
• vedieť prezentovať svoju prácu, názory, diskutovať a verejnosti adekvátnym ústnym či písomným prejavom,

• používať kreativitu pri využívaní svojho nadania  a prezentovaní svojho talentu na verejnosti,
• prepájať svoje osobné záujmy so záujmami tímu, školy, resp. spoločnosti,
• používať v praktickom živote zásady demokracie, humanizmu, tolerancie a antidiskriminácie,
• využívať mravné hodnoty vo vzťahu k ostatným,
• uvedomovať si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,
• starať sa o svoje fyzické i psychické zdravie,
• vedieť aplikovať pracovné a technické vedomosti a zručnosti v bežnom živote,
• mať osvojené prvky telesnej zdatnosti v rozličných športových disciplínach (gymnastika, atletika, loptové hry, plávanie, lyžovanie,...),
• vnímať, chápať a tvorivo využívať umenie a kultúru,
• chrániť prírodné, historické a kultúrne dedičstvo,
• uvedomovať si potrebu autonómneho učenia ako prostriedku sebarealizácie a sebarozvoja.

Absolvent 2. stupňa ZŠ absolvovaním výchovy a vzdelávania podľa  ŠkVP ISCED II získava vysvedčenie, na ktorom je v poslednom ročníku uvedené v doložke „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.

​​​​​​2.5  Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením

Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením je okrem všeobecných cieľov, vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby čo najviac rozvinuli vlastné kompenzačné mechanizmy, aby plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život a aby sa stali tvorcami hodnôt, ktoré vytvoria cieľavedomou činnosťou.

Nevyhnutnou súčasťou výchovy a vzdelávania v základnej škole v rámci princípu humanizmu a rovnakých šancí pre všetkých je na našej škole vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Pri ich výchove a vzdelávaní žiakov  školský podporný  tím spolupracuje  zo zariadením   poradenstva a prevencie  a so zákonnými zástupcami žiaka. Pri ich vzdelávaní pedagógovia plne rešpektujú zdravotné znevýhodnenie a narušenie funkcií vnímania či pozornosti týchto detí.

Žiaci  sa vzdelávajú  podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy. Ak žiakovi so zdravotným znevýhodnením jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu, a ani podľa príslušného vzdelávacieho programu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Individuálny vzdelávací program žiaka so zdravotným znevýhodnením vypracuje na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie a po konzultácii so zákonným zástupcom žiaka pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odbornými zamestnancami školy; ak ide o žiaka najmenej v piatom ročníku, aj po konzultácii s týmto žiakom., pričom sa  prihliada na  primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka.

Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa v doložke vysvedčenia uvedie: „Bol/a vzdelávaný/á podľa individuálneho vzdelávacieho programu.“

U žiakov so ŠVVP sa uplatňujú predmety špeciálno-pedagogickej podpory z disponibilných hodín alebo formou individuálnej intervencie. Špeciálno-pedagogická podpora zahŕňa špecifické vyučovacie predmety odporúčané poradenským zariadením, ktoré sú pre žiaka povinné. Špecifické vyučovacie predmety sa neklasifikujú, na vysvedčení sa uvádza absolvoval/a. Pri hodnotení žiakov  so  zdravotným  znevýhodnením  sa škola  riadi  Prílohou č. 2 k metodickému pokynu č. 22/2011

Riaditeľ školy  pri edukácii  takéhoto žiaka zabezpečí systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie.

Odborné personálne zabezpečenie

Zabezpečuje podporný tím  zložený z pedagogických asistentov a špeciálnej  pedagogičky, ktorý vo  vzájomnej  prepojenosti na  všetkých  učiteľov a vychovávateľov   implementuje princípy inklúzie  a vytvára klímu školy pre vzájomnú spoluprácu, realizuje potrebnú špeciálnopedagogickú starostlivosť a vo výraznej miere prispieva k úspešnej integrácii a osobnostnému rozvoju žiakov so ŠVVP. Špeciálna pedagogička poskytuje rodičom, pedagógom a vychovávateľom  konzultácie a poradenstvo.

                V prípade potreby škola spolupracuje s Okresným úradom práce a sociálnych vecí, oddelením sociálno-právnej prevencie.

2.6  Vzdelávanie žiakov  zo  sociálne znevýhodneného prostredia

Sociálne znevýhodnené prostredie  je  prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Spôsobuje sociálno-kultúrnu depriváciu, deformuje intelektuálny, mravný a citový rozvoj jednotlivca a z aspektov edukácie ho z týchto dôvodov považujeme za osobu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia (napr. komunikačné schopnosti, kultúrne a sociálne vylúčenie), dosiahnuť primeraný rozvoj ich schopností.

Škola  vytvára  žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a uspokojovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, prostredníctvom:

• nižšieho počtu  žiakov  v triedach, čím sa zvýši efektívnosť práce, umožní sa vyššia miera individuálneho prístupu k žiakovi,
• zabezpečuje  systém doučovacích aktivít na 1. stupni   v ŚKD a na 2. stupni školy  pomocou  pedagogických  asistentov
• realizuje   edukačné  aktivity  zamerané  proti  predsudkom

 

 

2.7   Vzdelávanie cudzincov

Realizácia  výchovno‐vzdelávacieho  procesu  cudzincov na našej škole   sa  uskutočňuje  s ohľadom  na individuálne výchovno‐vzdelávacie  potreby žiaka –  cudzinca.

Podľa potreby  uplatňujeme  podporné  opatrenia cielené na:

• uplatňovanie  personalizovaného  a  diferencovaného  prístupu  úpravou  cieľov  a  obsahu  výchovy a vzdelávania, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní, vrátane metód a foriem skúšania a hodnotenia.  
• podporu na osvojovanie si štátneho (slovenského) jazyka a zároveň podporu na osvojovanie  si  vyučovacieho jazyka školy, pokiaľ ním je iný ako slovenský jazyk,
• využívanie   kompenzačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
• identifikáciu potrieb, prekážok a bariér vo výchove a vzdelávaní formou pedagogickej a orientačnej diagnostiky, monitoringu a hodnotenia rizík.

 

 Hodnotenie žiakov – cudzincov je nevyhnutná súčasť výchovno‐vzdelávacieho procesu, tak ako  aj u ostatných žiakov školy.

U všetkých žiakov – cudzincov zaradených na základné  vzdelávanie v adaptačnom období (v  čase  osvojovania si  vyučovacieho jazyka  školy – počas  dvoch   hodnotiacich období) zohľadňujeme   pri ich hodnotení nedostatočnú znalosť štátneho jazyka, resp. vyučovacieho jazyka, nakoľko sa jedná o závažnú súvislosť,  ktorá ovplyvňuje ich výkon.

Žiaka  ‐ cudzinca  hodnotíme  individuálne  s ohľadom na jeho špecifické potreby  a rozvojové možnosti. Ostatným žiakom triedy vysvetľujeme,   prečo je žiak – cudzinec hodnotený inak.

Pri  hodnotení uplatňujeme nasledovné  základné princípy hodnotenia:

‐  prihliadame na úroveň ovládania vyučovacieho jazyka žiakom,

‐ hodnotíme  pokrok a osvojenie si vzdelávacieho obsahu,

‐ zohľadňujeme jeho   individuálnu situáciu.

Pri hodnotení žiaka so statusom odídenec alebo statusom azylant   postupujeme   podľa ustanovenia § 55 ods. 5 školského zákona a podľa čl. 11 Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy v znení metodického pokynu č. 40/2021, t.j. ako pri hodnotení žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom.   Pri hodnotení vyučovacieho jazyka:

 

•  Žiak 1. ročníka základnej školy, ktorého materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk navštevovanej základnej školy, sa hodnotí počas dvoch hodnotiacich období z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných vyučovacích predmetov. 
•  Žiak 2.  -  9. ročníka základnej školy sa počas dvoch hodnotiacich období hodnotí takým stupňom prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení.  Po uplynutí dvoch hodnotiacich období sa uplatňujú v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá.  Pri hodnotení všetkých ďalších vyučovacích predmetoch:   Pri hodnotení žiaka sa v prvom a druhom školskom roku hodnotia jeho odborné vedomosti, a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.

Hodnotenie žiaka sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov vo vyučovacom predmete:

 a) priebežne počas školského roka

b) súhrnne na vysvedčení za prvý polrok a druhý polrok školského roka.

Priebežné  a súhrnné hodnotenie jednotlivých predmetov ( klasifikáciou, slovne)   žiakov  - cudzincov  je   totožné  s hodnotením ostatných  žiakov  primárneho  a sekundárneho  vzdelávania  našej školy.

Ak žiak v 4. ročníku základnej školy prospel vo všetkých predmetoch, na vysvedčení bude mať uvedený text v doložke – „Žiak získal primárne vzdelanie“. Na vysvedčení sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.

 Ak žiak v 9. ročníku prospel vo všetkých vyučovacích predmetoch, na vysvedčení bude mať uvedený text v doložke – „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“. Na vysvedčení sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.

 

2.8    Vzdelávanie  žiakov  s nadaním

Intelektovo nadaný žiak v škole je legislatívne označovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorého vzdelávanie sa realizuje v podmienkach ako u ostatných detí.

Cieľom výchovy a vzdelávania intelektovo nadaných žiakov je dosiahnuť optimálny rozvoj ich nadania a pripraviť ich na tvorivé využitie tohto nadania v prospech spoločnosti. Okrem rozvoja výkonových charakteristík nadania sa kladie dôraz na harmonický osobnostný vývin nadaných žiakov, ich emocionálnej charakteristiky i sociálne vzťahy.

Výchovu a vzdelávanie žiakov s nadaním realizujeme  v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy.  Nadaní žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávaní v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy  budú  postupovať podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva triedny učiteľ v spolupráci s príslušným odborným pedagógom, resp. so zariadením výchovného poradenstva a prevencie.

2.9 Metódy  a formy  vzdelávania

Pri výchove a vzdelávaní uplatňujeme vhodné metódy a formy. Voľbu vyučovacích metód a foriem prispôsobujeme cieľom, obsahu, veku, individuálnym potrebám žiaka a materiálno – technickým podmienkam školy.

Na rozvoj kľúčových kompetencií a získanie zručností je v súčasnosti nevyhnutné využívať nielen klasické a komplexné vyučovacie metódy ale predovšetkým metódy aktivizujúce žiaka. Preto sa vo vyučovacom procese zameriavame na:

- zážitkové vyučovanie, ktoré umožňuje získavať nové vedomosti a poznatky

prostredníctvom vlastnej skúsenosti, priameho kontaktu,

- tematické vyučovanie zamerané na prierezové témy, kedy žiaci vyhľadávajú,

spracúvajú a prezentujú získané informácie, podporuje kreatívne myslenie a prehlbuje

poznatky dane témy,

- blokové vyučovanie zamerané na dopravnú výchovu pre žiakov prvého ročníka,

zamerané na rozvoj zručností pri bezpečnej ceste do školy a ochrane zdravia na

cestných komunikáciách,

- besedy s odborníkmi v oblasti prevencie patologických javov (kriminalita,

sebapoškodzovanie, šikanovanie a kyberšikanovanie, diskriminácia, sexuálne

zneužívanie detí, závislosti, ...),

- projektové vyučovanie, v ktorom žiaci uplatňujú poznatky z viacerých predmetov,

- kooperatívne vyučovanie na rozvoj spolupráce, vzájomné rešpektovanie, dodržiavanie pravidiel pre prácu v tíme,

- bádateľské aktivity, experimenty a praktické cvičenia na rozvoj zručností, prácu

s prístrojmi a technológiami,

- workshopy pre spolužiakov, žiakov iných škôl a verejnosti na rozvoj prezentačných

schopností žiakov,

- návšteva divadelných predstavení v slovenskom aj anglickom jazyku,

- výchovné koncerty zamerané na prosociálne správanie, prevenciu patologických

javov,

- exkurzie na poznávanie regiónu, návštevy múzeí a galérií.

Výber metód a foriem práce prispôsobujeme veku a individuálnym potrebám žiakov s cieľom rozvíjať u žiakov samostatnosť, tvorivosť, kritické myslenie, sebahodnotenie, zodpovednosť za vlastné učenie. Všímame si talent žiakov a snažíme sa ho rozvíjať. Nadaní žiaci sa zapájajú do predmetových olympiád, športových, literárnych, recitačných a speváckych súťaží. Všímame si žiakov so slabšími vyučovacími výsledkami, žiakov  ohrozených školským  neúspechom a  snažíme sa podporovať ich individuálne schopnosti, v prípade potreby im zabezpečujeme odbornú starostlivosť.

Na vyučovaní striedame rôzne formy práce:

Podľa počtu žiakov:

a) individuálne,

b) hromadné,

c) skupinové vyučovanie.

Podľa prostredia:

a) vyučovanie v triede,

b) vyučovanie v odborných učebniach, dielňach, laboratóriách, telocvičniach,

c) vyučovanie mimo priestorov školy.

Z organizačných foriem uplatňujeme vyučovaciu hodinu, terénne pozorovania,

vychádzky a exkurzie rešpektujúc zásady bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

Na vyučovaní používame rôznorodé metódy:

Motivačné – motivačný rozhovor, motivačné rozprávanie, motivačné rozprávanie,

motivačná výzva, motivačná demonštrácia, problém ako motivácia, brainstorming,

aktualizácia obsahu, pochvala, povzbudenie, kritika,

Expozičné – rozhovor, rozprávanie, opis, vysvetľovanie, výklad, dramatizácia,

samostatné štúdium, práca s textom, knihou, projekt, demonštrácia, pozorovanie,

Fixačné – opakovanie učiva – ústne aj písomné, tvorba pojmových máp, metóda

otázok a odpovedí, ilustrácia, cinquain,

Diagnostické a klasifikačné – ústne a písomné skúšky, didaktické testy, praktické

skúšanie.

Prostredníctvom vhodne zvolených metód a foriem výučby, vhodných didaktických

prostriedkov a využívania digitálnych technológií vo výučbe sa budeme usilovať o

rozvoj osobnosti žiaka, ktorý pozostáva z týchto procesov:

• osvojovanie poznatkov - vedúce k nadobúdaniu vedomostí

• osvojovanie skúseností z realizácie spôsobov činností - vedúce k nadobúdaniu a

rozvíjaniu zručností a návykov

• osvojovanie skúseností z tvorivej činnosti - vedúce aj k nadobúdaniu a rozvíjaniu

schopností a záujmov

• utváranie postojov, názorov a hodnôt.

Súčasný trend rozvoja vedy a techniky a požiadavky trhu práce si vyžadujú prispôsobiť organizáciu vyučovania, formy a metódy a samozrejme zmeniť prístup pedagógov od

odovzdávania informácií k aktívnemu vyučovaniu, bádateľských aktivít, rozvoja mäkkých zručností, sebahodnotenia a kritického myslenia.

 

3. ZAĆLENENIE PRIEREZOVÝCH TÉM

Všetky prierezové témy sú začlenené do jednotlivých predmetov podľa aktuálnosti a vhodnosti obsahu vyučovacích predmetov a sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých predmetov.

3.1 Multikultúrna výchova

 

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.

Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať.

Multikultúrnu výchovu možno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov.

3.2 Mediálna výchova

Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť:

• schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi,
• spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú),
• schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií,
• schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.

3.3 Osobnostný a sociálny rozvoj

Prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj sa napomáha rozvíjaniu ľudského potenciálu žiakov, poskytuje im základné podklady pre rozhodnutie k plnohodnotnému a zodpovednému životu. Znamená to nielen akademický rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Rozvíja u žiakov sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. Umožní žiakom rozmýšľať o sebe (sebareflexia), o svojom živote, vzťahoch s ľuďmi (reflexia), svojom živote a smerovaní. Orientuje ich uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Znalosti a zručnosti získané v rámci tejto prierezovej témy žiakom pomáhajú reagovať aj na morálne, sociálne a socio-kultúrne otázky. Pomáha žiakom udržať si maximum osobnostnej stability, pestovať si kvalitné medziľudské vzťahy, čeliť možným rizikám a starať sa o svoje psychosomatické zdravie. Táto prierezová téma rozvíja sociálne zručnosti a etické predpoklady potrebné pre život a spoluprácu v aktuálnej skupine a tiež v širšom ľudskom spoločenstve. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k dobrej sociálnej klíme školy a dobrým vzťahom medzi pedagógmi a žiakmi.

 

3.4 Environmentálna výchova

Problém zachovania života na Zemi sa stáva globálnym problémom. Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu,

• rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu,
• rozvíjať spoluprácu v pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni,
• pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu,
• vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská,
• využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce.

V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť:

• vnímať život ako najvyššiu hodnotu,
• pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti,
• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu,
• podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby,
• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia,
• schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu,
• prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu,
• rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.

 

3.5 Dopravná výchova  - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy.

Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách (ďalej len DDI) alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.

Ciele dopravnej výchovy na ZŠ sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka, na oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií:

• pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,
• formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
• osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec),
• naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,
• zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
• zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
• pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,
• uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.

 

3.6 Ochrana života a zdravia

Ochrana človeka a zdravia (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom jednotlivých učebných predmetov ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení. Ochrana života človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.

Snahou je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredia prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. K tomu je potrebné poskytnúť žiakom teoretické vedomosti, praktické poznatky, pomôcť im osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane. Vyškoliť ich v poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života, rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia, formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž náročných životných situácií.

Prierezová téma sa realizuje obsahom:

   - riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana,

   - zdravotná príprava,

 -   pohyb a pobyt v prírode.

 

 

 

3.7 Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky.

Zaradením prierezovej témy do vyučovania je vytvárame u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby žiaci v rámci regionálnej výchovy poznali históriu a kultúru vlastnej obce, mesta – na funkčné využívanie historických regionálnych ukážok: môj rodný kraj – kraj, kde žijem; škola a jej okolie; moja trieda; obec, v ktorej žijem; čo sa mi v našom kraji najviac páči; čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.), história, (osídlenie), povesti, piesne, šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch napr. ekonomika); jej flóru a faunu – význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov – objavujeme Slovensko – objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska; povesťami opradené pohoria – cestujeme po Slovensku – oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu; povesti z veľkých a starých miest Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom); pripomíname si našich predkov – vychádzať z rodinného prostredia t.j. téma – RODINA – rodostrom rodiny, tradičné jedlá; stretnutia s pamätníkmi (starými rodičmi, známymi) na besedy; rozhovory so žiakmi o minulosti ich regiónu a pod. Vedieť sa orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska. Základom našej kultúrnej identity, ako aj zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, je tradičná ľudová kultúra – kultúra, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva – využitie danosti regiónu, návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy – spoznávanie tradičných ľudových remesiel, ľudovoumeleckých výrobkov regiónu, tradičné jedlá, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť vo výtvarnom zobrazovaní; tvorba zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba – spevník regiónu); poznávanie vyčítaniek, hádaniek, básní, ľudovej piesne, tanec, ľudové kroje (hudobný, pohybový, výtvarný prejav), príslovie, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok: ľudových, autorských, povestí a pod. – skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií.

 

3.8  Výchova k manželstvu a rodičovstvu

Výchova k manželstvu a rodičovstvu je v primárnom vzdelávaní zacielená na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Bazálnym východiskom je uvedomovanie si, že človek je spoločenská bytosť, rozvíjajúca vzťahy.

V primárnom vzdelávaní plní táto prierezová téma  nasledujúce čiastkové ciele:

• rozvíjať zodpovednosť žiakov voči sebe a iným, aby boli schopní prevziať zodpovednosť za vlastné správanie,
• pomáhať žiakom rozvíjať pozitívne sebavedomie, pestovať sebaúctu žiakov, rozvíjať úctu k druhým,
• pestovať v žiakoch schopnosť výberu na základe správneho rozhodnutia, a to i v prípade, že budú vystavení negatívnemu tlaku (asertivita),
• formovať sociálne zručnosti žiakov v interakcii s inými: vytvárať a zvládnuť vzťahy, odhaľovať a riešiť problémy, jasne a výstižne formulovať myšlienky, vypočuť mienku iných v diskusii a iné,
• viesť žiakov k utváraniu personálnej bezpečnosti, poznať rozdiely medzi vhodnými a nedovolenými telesnými dotykmi,
• viesť žiakov k tomu, aby si postupne uvedomovali a osvojili svoju pohlavnú rolu so zreteľom na spoločensko –mravné normy vzájomného správania,
• zdôrazňovať význam kamarátstva a priateľstva, ktoré pomáha rozvíjať interpersonálne vzťahy – empatiu, komunikačné schopnosti,
• pestovať v žiakoch túžbu založiť si v dospelosti rodinu, mať vlastné deti a tieto s láskou vychovávať,
• formovať postoje k bezpečnému správaniu vo vzťahu k zdraviu, špeciálne v otázkach prevencie AIDS,
• oboznámiť žiakov s negatívnymi účinkami fajčenia, alkoholu a iných drog na zdravie a správanie jednotlivca,
• poskytnúť žiakom prvotné informácie o vzniku a vývine ľudského jedinca, starostlivosť rodičov o dieťa (výživa a opatera),
• poskytnúť žiakom základné poznatky o biologických, emocionálnych a sociálnych zmenách v puberte.
• Prierezovú tému Výchova k manželstvu a rodičovstvu začleňujeme do vyučovania občianskej náuky, biológie, etickej a náboženskej výchovy, telesnej a športovej výchovy. Na škole pracuje koordinátor tejto výchovy.

 

3.9 Finančná gramotnosť

Začleňovanie finančnej gramotnosti  do výchovno-vzdelávacieho procesu uplatňujeme

začlenením do jednotlivých predmetov, pričom ťažisko finančného vzdelávania je v predmetoch:, matematika a etická výchova a na 2. stupni aj občianska náuka. Finančné vzdelávanie realizujeme aj v rámci školského klubu detí v spoločenskovednej oblasti. Cieľom finančného vzdelávanie nie je iba samotné osvojenie si odborných pojmov. Zameriavame sa na získavanie kompetencií nevyhnutných pre zodpovedné finančné správanie v celoživotnej perspektíve, ako aj existenčné zabezpečenie seba a svojej rodiny, rozvoj filantropie a aktívnu účasť na trhu finančných produktov a služieb.

 

Ciele finančnej gramotnosti sú napĺňané aplikáciou vhodných metód a foriem práce – práca s informačnými zdrojmi, diskusie, problémové metódy, situačné a rolové hry, exkurzia (besedy), pojmové mapy a pod. Žiaci sú zoznamovaní s ekonomickými problémami spoločnosti a aktívne zapájaní do práce na hodine. Žiaci sa sami aktívne podieľajú na práci počas vyučovacích hodín, vyhľadávajú témy, zaujímajú k nim stanoviská.

 TEMY  FG  vychádzajú  z národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.2.

• Finančná zodpovednosť   spotrebiteľov
• Plánovanie, príjem  práca
• Rozhodovanie a hospodárenie spotrebiteľov
• Úver  a dlh
• Sporenie a investovanie
• Riadenie rizika  a poistenie

 

ISCED  1: V téme  Finančná zodpovednosť  spotrebiteľov   je  rozvíjaná  kompetencia žiakov  zameraná  na    používanie  spoľahlivých  informácií a uplatňovanie  rozhodovacích procesov v osobných  financiách. Žiaci  vedia  uviesť  jednoduché príklady, ako sa môžu osobné informácie/údaje dostať k nepovolaným osobám a opísať možné dôsledky prezradenia vybraných osobných informácií. Poznávajú  hlavné  princípy  ochrany  spotrebiteľov a vedia  uviesť  príklady  možností  na  vrátenie  výrobkov v  obchodoch. Dokážu navrhnúť   spôsoby  riešenia  finančných  situácií ak sa  stretnú  s podvodom.

V téme  Plánovanie,  príjem práca  sa  žiaci učia   vyhodnocovať  vzťah práce a osobného príjmu a organizovať    osobné  financie a používať   rozpočet  na riadenie toku peňazí. Žiaci vedia  identifikovať  zdroje osobných príjmov, roztriediť príjmy  a výdavky  domácnosti.

V téme V téme rozhodovanie  a hospodárenie spotrebiteľov sa  učia  porozumieť  a orientovať sa  v zabezpečovaní  životných potrieb  jednotlivca a rodiny.  Učia sa  poznať, pomenovať   a zosúladiť   osobné, rodinné  a spoločenské  potreby. Prijímať finančné  rozhodnutia so zvažovaním alternatív a ich dôsledkov. Vedia zoradiť  osobné želania / potreby   podľa dôležitosti a stanoviť si  krátkodobé finančné ciele. Rozvíjajú svoje  spotrebiteľské    zručnosti pri  zodpovednom nakupovaní – vedia porovnať ceny  rovnakých  výrobkov  v rôznych  obchodoch.

V téme  Úver   a dlh je rozvíjaná  kompetencia  udržania  výhodnosti požičiavania za  priaznivých  podmienok a zvládanie  dlhu. Žiaci poznávajú  riziká  a prínosy  úverov. Zdôvodňujú  voľbu  nákupu tovaru, alebo  služby  za požičanie tovaru. Získavajú základné informácií  o jednotlivých  druhoch  úverov, vysvetľujú, že peniaze sa  dajú  požičať  vo finančných  inštitúciách. Získavajú poznatky  o možnostiach ako sa vyhnúť  problémom  so  zadlžením, čo môže   nastať pri  požičiavaní  peňazí.

ISCED 2: V téme Finančná  zodpovednosť  spotrebiteľov je u žiakov  rozvíjaná  kompetencia  vedieť  používať  spoľahlivé informácie  a uplatňovať  rozhodovacie  procesy  v osobných  financiách. Žiaci   sa  učia  komunikovať  o finančných  záležitostiach,  poznávajú  nástroje  na ochranu  spotrebiteľa.

V téme Plánovanie, príjem  práca  je  zameraná  na  spoznanie vzťahu  práce  k osobnému príjmu a rozvíjania   schopnosti  organizovať  osobné  financie a využívanie  rozpočtu.  Žiaci sa učia   identifikovať zdroje  osobných   príjmov, pojmy  mzda,  čo je príjem  z podnikateľskej  činnosti. Spoznávajú  pojmy  finančný plán, osobný rozpočet  -  príjmy,  výdavky,  úspory. Spoznávajú daňový  a odvodový  systém štátu a podstatu  a význam  podnikania.

V téme  Rozhodovanie  a hospodárenie  spotrebiteľov sa  učia  porozumieť   a orientovať  v zabezpečovaní  životných  potrieb  jednotlivca  a rodiny.   Učia  sa  prijímať finančné  rozhodnutia  aj s možnými dôsledkami. Rozvíjajú  poznatky   o osobných,  rodinných  a spoločenských  potrebách   - vysvetliť rozdiel  medzi  úsporami  a pôžičkou, učia sa   určiť   prioritu  finančných  cieľov a spoznávajú  bankové  produkty. Učia sa  uplatňovať  spotrebiteľské  zručnosti  pri  zodpovednom nakupovaní -  rozlíšiť  pozitívne a negatívne  vplyvy reklamy, opísať  rôzne  spôsoby platenia, porozumieť prepočtu  meny.

V téme  Úver  a dlh  si  žiaci   rozvíjajú  poznatky   o spotrebiteľských  úveroch,  ich  poskytovateľoch   a systéme  ochrany  spotrebiteľa. Vedia  uviesť  legálne  a nelegálne  postupy  pri  vymáhaní  dlhov. Vedia  zhodnotiť   výhody   a nevýhody  využívania  úverov, aplikovať príklady  na  výpočet  úrokov.

V téme Sporenie a investovanie sa   učia  chápať  a vysvetliť  ako  sporenie prispieva  k finančnej  prosperite – čo  je núdzový  fond a opísať  plusy a mínusy  rôznych  druhov  sporení.  Spoznávajú  možnosti  investícií  a možnosti  využitia  voľných  finančných   prostriedkov.

V téme  Riadenie rizika a poistenie  vedia vysvetliť  pojmy  riziko  a poistenie, chápať podstatu  poistenia a uviesť  základné druhy  životného  a neživotného poistenia.  Spoznávajú  účel   verejného poistenia – zdravotné,  sociálne, nemocenské, dôchodkové, úrazové a poistenie v nezamestnanosti. Rozoznávajú  typy  poistenia  motorových  vozidiel, bytu a domácnosti.

 

Žiakov vedieme k identifikovaniu dôležitých informácií,  k čomu prispieva:

   -  využívanie autentických materiálov (reklamné letáky,  inzeráty, brožúrky),

   -  vyhľadávanie varovných signálov klamlivých ponúk

 a zároveň  je  rozvíjané

• kritické  myslenie
• čítanie s porozumením,
• matematická   gramotnosť
• občianske  kompetencie
• celoživotné  učenie sa

 

 

 

 

4. Prevencia  šikanovania

Šikanovaním sa rozumie správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo úmyselný, spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť. Toto konanie má charakter cieleného a opakovaného použitia slovného alebo fyzického násilia voči slabšiemu jednotlivcovi alebo skupine.

Kyberšikanovaním  je druh šikany špecifický tým, že je realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, najčastejšie prostredníctvom internetu či mobilného telefónu. Ide o zasielanie obťažujúcich, urážlivých či útočných e-mailov a SMS, vytváranie dehonestujúcich stránok, blogov a vlogov, prípadne zverejňovanie audiovizálnych záznamov (fotografií, videí) s cieľom poškodenia identity danej osoby.

Predpokladom akéhokoľvek efektívneho preventívneho prístupu k šikanovaniu a kyberšikanovaniu je neustále monitorovanie aktuálneho stavu, analýza javov a na základe relevantných údajov prijímanie opatrení, postupov, intervencií.

Škola  má vypracovanú vnútornú smernicu  proti  šikanovaniu, ktorá upravuje základné znaky, formy a prejavy šikanovania detí a žiakov, možnosti preventívneho pôsobenia a spôsoby riešenia šikanovania.

PRÍSTUPY A METÓDY PRI VÝSKYTE ŠIKANOVANIA A KYBERŠIKANOVANIA

1. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný chrániť a rešpektovať práva žiaka a jeho zákonného zástupcu a správať sa v súlade s Etickým kódexom pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

2. Vo vzťahu k obeti bude v prípade potreby škola odporúčať rodičovi alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (zákonný zástupca), vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť. Škola zabezpečí skupinový intervenčný program v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie a zaistí bezpečie obete.

 

3. Vo vzťahu k agresorovi, jeho rodičom a zákonným zástupcom škola bude komunikovať odporúčanie vyhľadať odbornú starostlivosť centra poradenstva a prevencie, v prípade potreby preloží agresora do inej triedy alebo do inej výchovnej skupiny, ak je agresor schopný stále ohrozovať svoje okolie a uloží opatrenia vo výchove podľa § 58 ods. 2 a 3 školského zákona.

4. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec je povinný šikanovanie alebo podozrenie zo šikanovania medzi žiakmi bezodkladne riešiť a každej jeho obeti bezodkladne poskytnúť pomoc a podporu. Porušenie tejto povinnosti je vážnym porušením pracovného poriadku školy.

5. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorému je známy prípad šikanovania a neprijme žiadne opatrenie, môže byť stíhaný najmä za trestný čin:

• neprekazenia trestného činu,
• neoznámenia trestného činu,
• ublíženia na zdraví.

Všetky preventívne aktivity musia zachytiť nielen výskyt šikanovania a kyberšikanovania, ale aj ich formy, pohlavné odlišnosti a sprievodné sociálne determinanty. Súčasťou týchto aktivít je aj nácvik zručností, aby deti vedeli, ako sa majú v prípade vystavenia sa šikanózneho správania zachovať, aby boli pripravené na reakciu, či už v prípade svedka zastať sa obete a informovať zodpovedné osoby, alebo v prípade obete, aby bola pripravená sa ozvať a do istej miery sa aj sama brániť.

 Prevencia zo strany školy je podporovaná vzdelávaním pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v rámci plánu profesijného rozvoja s cieľom realizovať celostný prístup proti šikanovaniu a kyberšikanovaniu.

 Výchovné a psychosociálne programy prevencie zo strany školy sú zamerané na rozvoj sociálnych zručností a na prácu s agresivitou, resp. s hnevom s dôrazom na ich neustálu evalváciu. V rámci prevencie sa systematicky zvyšuje citlivosť a povedomie o šikanovaní a kyberšikanovaní prostredníctvom organizovania besied, diskusií či workshopov.

 Problematika prevencie šikanovania a kyberšikanovania je integrálnou súčasťou kurikulárnych dokumentov školy.

 

5. Čitateľská gramotnosť

Čitateľská gramotnosť je univerzálna technika, ktorá robí žiaka schopným nielen prečítať slová, vety a celé texty, ale aj pochopiť prečítané a ďalej s obsahom a získanými  informáciami pracovať. Pri takomto chápaní problematiky čitateľskej gramotnosti nie je až tak veľmi  dôležitá ani rýchlosť, ani plynulosť čítania, ale podstatné je porozumenie textu a používanie informácií z neho. Súčasťou čitateľskej gramotnosti je rozvoj komunikatívnych kompetencií žiaka, jeho čitateľské schopnosti a zručnosti, čitateľské návyky, záujmy, postoje, motivácia k čítaniu a získané vedomosti.

Tieto aspekty je potrebné premietnuť nielen do osvojovania si poznatkov o jazyku (jazyková kompetencia), ale i o ich vhodnom použití v rôznych komunikačných situáciách (komunikačná kompetencia). Vytvoriť väčší priestor na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť a schopnosť argumentovať.

Cieľom je rozvoj čitateľských a komunikačných schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Viesť žiakov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých vyučovacích predmetoch využívať inovačné metódy a formy práce, porovnávať informácie z rôznych zdrojov, využívať multimediálne programy, zaraďovať prácu s internetom s prepojením na bežný život, pracovať s nesúvislými textami akými sú mapy, grafy, tabuľky a vyvodzovať vzťahy medzi informáciami. Čitateľskú gramotnosť ako kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjať na princípe medzi predmetových vzťahov. Žiak si uvedomuje potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobnostného rozvoja, dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia.

Našim cieľom je vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením a aby žiak:

• dokonale používal materinský jazyk a cudzí jazyk
• vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť,
• bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity, názory vyjadroval adekvátne,
• vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých,
• počúval a rešpektoval názory druhých,
• komunikoval v jednom cudzom jazyku a osvojil si základy druhého cudzieho jazyka,  vedel vyhľadávať a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy štúdia a práce s informáciami.

Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti sa uskutočňujú nasledovné aktivity:

• účasť na ďalšom vzdelávaní pedagógov organizovaných NÍVAM,
• interné vzdelávanie pedagógov v jednotlivých predmetových komisiách a individuálne štúdium,
• odovzdávanie získaných poznatkov na zasadnutiach predmetových komisií a metodického združenia,
• ďalšie vzdelávanie učiteľov cudzích jazykov na zvýšenie odbornej spôsobilosti,
• otvorené hodiny orientované na metódy rozvoja čitateľskej gramotnosti,
• zlepšovanie kvality jazykového vyučovania, výstupných vedomostí a komunikačných schopností žiakov v cudzom jazyku,
•  používanie pracovných zošitov zameraných na rozvoj čitateľskej gramotnosti.

Alternatívne formy  vyučovania

 

Vyučovanie prostredníctvom interaktívnych a digitálnych technológií, exkurzie, besedy s pozvanými lektormi, projektové vyučovanie, spolupráca s ŠKD a CVČ, spolupráca  blízkymi MŠ.

 

6  VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriavame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy

6.1. Hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho

rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde

má rezervy, aké sú jeho pokroky. Hodnotenie musí mať povzbudzujúci charakter a má byť zamerané na pozitívnu motiváciu žiaka. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov vychádzame z metodického  pokynu č. 22/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základnej školy.  V hodnotení žiakov zohľadňujeme úroveň dosahovaných cieľov primárneho a nižšieho stredného vzdelávania, tak ako sú uvedené v školskom zákone, štátnom a školskom vzdelávacom programe. Okrem  sumatívneho hodnotenia využívame aj formatívne hodnotenie a sebahodnotenie žiakov.

Hodnotenie žiaka je permanentnou súčasťou výchovno vzdelávacieho procesu a zabezpečuje spätnú väzbu. Zameriava sa na sociálny, emocionálny a kognitívny rozvoj, ako aj na kladné stránky. Povzbudivo pôsobí na učebné výsledky všetkých žiakov, zdôrazňuje dôležitosť učenia sa.

Princípy hodnotenia:  objektívnosť,  spravodlivosť,  komplexnosť,  hodnotenie podľa  zvolených kritérií

•  citlivosť hodnotenia (nerozdeľovať žiakov na slabších a lepších)
•  hodnotiť konkrétne, stručne a jasne
•  hodnotením neponižovať žiaka
•  hodnotením sledovať celkový vývoj žiaka

Sebahodnotenie žiakov

Žiakov učíme k sebahodnoteniu už od úvodného  ročníka. Prebieha v rámci jednotlivých vyučovacích premetov ústne, poprípade písomne, vždy po ústnej alebo písomnej odpovedi, po ukončení tematického celku, prípadne pri polročnej a koncoročnej klasifikácii. Hodnotenie a klasifikáciu bude realizované  priebežne a súhrnne. Pri priebežnom hodnotení sa uplatňuje hodnotenie čiastkových výsledkov a prejavov , zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho mentálnu, psychickú i fyzickú disponovanosť. Súhrnné hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň a kvalitu vedomostí, zručností a návykov v danom predmete. Žiak základnej školy musí byť z predmetu vyskúšaný ústne, písomne alebo prakticky aspoň dvakrát v polročnom hodnotiacom období, t. j. pri klasifikácii musí mať minimálne dve známky z predmetu v každom polroku. Učiteľ pravidelne vedie evidenciu o každej klasifikácii žiaka.

Hodnotenie  v úvodnom  ročníku:

Správanie žiaka   v úvodnom ročníku  sa   klasifikuje stupňami: 1 – veľmi dobré, 2 – uspokojivé, 3 – menej uspokojivé, 4 – neuspokojivé

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie:

1. priebežné hodnotenie - pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách,  má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
2. celkové hodnotenie -  na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku, má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň vedomostí žiaka, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

Prospech zo SJL MAT, PVO, HUV, VYV, TSV,ANJ  sa  bude hodnotiť slovne stupňami:

1. 1. dosiahol veľmi dobré výsledky,
   2. dosiahol dobré výsledky,
   3. dosiahol uspokojivé výsledky,
   4. dosiahol neuspokojivé výsledky.

Vysvedčenie úvodného ročníka bude obsahovať slovný komentár za každý polrok, ktorý bude súhrnom zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov a postojov žiaka. Obsah slovného komentára bude zameraný na pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka.

Priebežné hodnotenie bude prebiehať aj ústne a  prostredníctvom hodnotiacich nálepiek a pečiatok.

Hodnotenie predmetu  ILI   -  uvádza sa   absolvoval/neabsolvoval.

 

Hodnotenie prospechu žiaka primárneho vzdelávania

sa klasifikuje  týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

Správanie žiaka primárneho a sekundárneho  vzdelávania sa klasifikuje stupňami: 1 – veľmi dobré, 2 – uspokojivé, 3 – menej uspokojivé, 4 – neuspokojivé.

Hodnotenie prospechu žiaka primárneho vzdelávania v predmetoch  etická výchova, náboženská výchova a predmet  Cvičíme  si  jazýček

aktívne absolvoval, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval, (skratka aabs) ü

absolvoval, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval alebo bol prítomný a zo závažných dôvodov nepracoval (skratka abs),

neabsolvoval, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval (skratka neabs).

Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak ü je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný, ü nesplnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete, ü neabsolvoval vyučovací predmet.

 

Hodnotenie prospechu žiaka nižšieho sekundárneho vzdelávania sa v predmetoch  etická výchova a  náboženská výchova  vykonáva formou aktívne absolvoval / absolvoval/ neabsolvoval ( hodnotenie je rovnaké ako u žiakov primárneho  vzdelávania  - viď vyššie)

 

Hodnotenie prospechu žiaka nižšieho sekundárneho vzdelávania vo všetkých ostatných

vyučovacích predmetoch sa klasifikuje stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 –

dostatočný, 5 – nedostatočný.

O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy po

prerokovaní v pedagogickej rade. Hodnotenie prospechu žiaka bude v súlade s platnou legislatívou - Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Zároveň sa hodnotenie bude riadiť prijatými a schválenými kritériami vyučujúcich daný predmet. Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu hodnotí kvalita vedomostí a zručností, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť práce počas celého obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe aritmetického priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. (Čl. 4 – bod 3 - Metodický pokyn č. 22/2011).

Na žiadosť zákonného zástupcu predloženú do piatich pracovných dní odo dňa vyhodnotenia

písomnej práce sa mu  písomná práca žiaka  sprístupní  k nahliadnutiu.

Na informovanie zákonného zástupcu žiaka o priebežných výsledkoch budeme využívať

žiacku knižku v listinnej alebo elektronickej podobe. Pri hodnotení správania žiaka podľa § 55

ods. 15 zákona budeme zohľadňovať dodržiavanie pravidiel správania sa žiaka uvedených

v školskom poriadku počas hodnotiaceho obdobia, udelené pochvaly a iné ocenenia a uložené napomenutia a pokarhania. Pri hodnotení správania žiaka so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami podľa § 55 ods. 15 zákona sa zohľadňujú aj jeho špeciálne výchovno-

vzdelávacie potreby; jeho správanie sa hodnotí v spolupráci so zariadením so zariadením

poradenstva a prevencie. Celkové hodnotenie žiaka prerokúva pedagogická rada.

            Formy overovania vedomostí a zručností žiakov

• písomné práce, slohové práce, testy, sondy, päťminútovky, diktáty, cvičenia....
• ústne skúšanie a hovorený prejav – presnosť, odbornosť, trvalosť osvojenia faktov, pojmov a definícií
• spracovanie referátov a prác k danej téme
• úprava zošitov  samostatné aktivity a domáce úlohy
• samostatnosť vyjadrovania, použiteľnosť vedomostí v praxi
• výroba pomôcok, modelov, laboratórne práce...
• stupeň rozvoja kľúčových kompetencií
• prezentáciu  projektov  a skupinové práce
• prípravu  na  aktivitu  na vyučovaní
• sústavné diagnostické pozorovanie žiaka
• úroveň požadovaných  motorických a intelektuálnych činností 

 

Súhrnné hodnotenie vo vyučovacích predmetoch:

· slovenský jazyk a literatúra, anglický jazyk, druhý cudzí jazyk, matematika, informatika, prvouka,  prírodoveda,  vlastiveda, biológia, geografia, dejepis, chémia, fyzika,  telesná a športová výchova,  občianska náuka, technika, hudobná výchova, výtvarná  výchova  prebieha klasifikáciou. Toto hodnotenie sa vyjadruje klasifikačnými stupňami:1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

· náboženská výchova, etická výchova, cvičíme si  jazýček a individuálna  logopedická internvencia budú žiaci neklasifikovaní a na vysvedčení bude uvedené:

 „aktívne absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval, „absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval alebo bol prítomný a zo závažných dôvodov nepracoval, alebo

„neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval.

Celkové hodnotenie žiakov 1. ročníka na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení sa vyjadruje takto: a) prospel b) neprospel.

Celkové hodnotenie žiakov 2. – 9. ročníka na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení sa vyjadruje takto: · „prospel s vyznamenaním“, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný a priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“;

 · „prospel veľmi dobre“, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“;

 · „prospel“, ak v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný, v niektorom vyučovacom predmete má hodnotenie „aktívne absolvoval“ alebo „absolvoval“

· „neprospel“, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel.

 

Poznámka: Kritériá, metódy a formy hodnotenia sú rozpracované podrobne pri každom predmete v Učebných osnovách .

 

6.2 Hodnotenie pedagogických zamestnancov

Hodnotenie pedagogických zamestnancov je spracované podľa §70 Zákona č. 138/2019

Z.z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa

pracovného poriadku. Hodnotenie pedagogických zamestnancov sa vykonáva jedenkrát ročne a je orientované na:

• jeho vzťah ku žiakom,

• na výchovnovzdelávací proces,
• hodnotenie jeho profesijného rastu.

Hodnotenie sa bude zakladať na základe:

• motivácia žiakov k učeniu,
• vytváranie podmienok na dosahovanie primeraných výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov,
• rozvíjanie kľúčových kompetencií u žiakov,
• stanovenie edukačných cieľov orientovaných na žiaka vo vzťahu k príslušnému obsahu

vzdelávania,

• výsledky žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, riaditeľské previerky,

úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod.),

• tvorba učebných materiálov, didaktických testov a učebných pomôcok,
• absolvovanie jednotlivých programov kontinuálneho vzdelávania,
• uplatňovanie novo nadobudnutých vedomostí a zručností pri výkone svojej činnosti,
• zvyšovanie svojho právneho vedomia,
• prínos pre zamestnávateľa – propagácia a prezentácia školy na verejnosti, spolupráca s  rodičmi, inými organizáciami,
• organizovanie mimoškolských aktivít,
• individuálny prístup k žiakom s rešpektovaním ich schopností a možností, nadania a zdravotného stavu,
• práca v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi,
• dodržiavanie a využívanie pracovného času, plnenie pracovných povinností
• plnenie pracovných povinností súvisiacich s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve,
• vedenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie,
• využívanie IKT v profesijnom rozvoji a pri výkone práce, zapájanie sa do prípravy a realizácie rozvojových projektov školy,
• spolupráca na tvorbe školského vzdelávacieho programu,
• vykonávanie špecializovaných činností,
• vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
• iniciovanie a podieľanie sa zavádzaní zmien alebo inovácií do výchovno vzdelávacieho procesu,
• zapojenia sa do vypracovania, prípravy a realizácie projektov školy
• mimoškolskej činnosti
• pozorovania práce  - hospitácie
• rozhovoru so zamestnancom

U vedúcich pedagogických zamestnancov sa hodnotí aj:

•   kvalita, náročnosť a rozsah riadiacej práce,
• ovládanie a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov v praxi s dôrazom na predpisy platné pre rezort školstva,
•  manažérske zručnosti.

Hodnotenie pedagogických zamestnancov je zabezpečené individuálnymi hodnotiacimi

rozhovormi zamestnanca a bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca ako aj

prostredníctvom hodnotiacich a sebahodnotiacich dotazníkov na konci každého školského roka.

Vnútroškolskú kontrolu v rámci svojich kompetencií vykonávajú vedúci pedagogickí pracovníci.

Kontrolno – hospitačná činnosť je zameraná na tieto oblasti:

•  dodržiavanie učebných osnov a zosúladenie plánov s platnými učebnými osnovami,
•  plnenie školského vzdelávacieho programu,
•  plnenie plánov práce metodických združení,
•  plnenie školského vzdelávacieho programu,
•  plnenie plánov práce PK, výchovného poradcu a koordinátorov jednotlivých zložiek výchovy
•  dôsledné a jednotné vypĺňanie pedagogickej dokumentácie,
•  úroveň a výsledky výchovno–vzdelávacieho procesu,
•  rozvoj kľúčových kompetencií vo výchovno-vzdelávacom procese,
•  úroveň osvojenia si cudzieho jazyka s dôrazom na vzdelávacie štandardy a komunikatívnosť v jazyku,
• využívanie spätnej väzby pri plnení cieľov výchovno-vzdelávacieho procesu, rozvoj poznávacích schopností, metódy a formy práce, pracovnú klímu na vyučovacích hodinách,
• využitie didaktickej techniky, učebných pomôcok, výpočtovej techniky a iných názorných pomôcok
• sledovanie vzťahov učiteľ - žiak, náplň triednických hodín a triednickú prácu, - plnenie úloh z plánu školy,
• dodržiavanie metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl,
• adaptáciu žiakov 5. ročníka,
• prácu so začlenenými žiakmi,
• prácu  so  žiakmi ktorí sú  ohrození  školským   neúspechom
• úroveň a výsledky práce so žiakmi v mimovyučovacom čase,
• plnenie cieľov a úloh jednotlivých projektov školy, environmentálnej výchovy, prevencie drogových závislostí, výchovy k manželstvu a rodičovstvu a prierezových tém,
• systematickú prípravu žiakov na súťaže a predmetové olympiády,
• stav a úroveň vyučovania telesnej a športovej výchovy a športovej prípravy,
• plnenie povinností zamestnancov školy, vyplývajúce z pracovného a vnútorného poriadku školy,
• na plnenie plánu kontinuálneho vzdelávania pre príslušný školský rok.

Pri kontrolno - hospitačnej činnosti budeme využívať nasledovné metódy a formy:

•  priame hospitácie na vyučovacej hodine, rozbor vyučovacej hodiny,
•  hospitácie na zasadnutiach metodických orgánov,
•  rozhovor s vedúcimi PK,
•  diskusia s členmi PK - všeobecne aj výmena názorov, postrehov z vyučovacích hodín,
• kontrola zápisníc zo zasadnutí PK,
• kontrola písomností žiakov,
• hospitácie na vyučovacej hodine s vedúcimi PK,
• mimoriadne zasadnutia MZ zvolané vedením školy,
• hospitácie na otvorenej a komentovanej hodine,
• riaditeľské previerky a dotazníky.
•  

6.3 Hodnotenie školy

Cieľom hodnotenia je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené v ŠVP a ŠkVP,

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:

• ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom

vzdelávacom programe, ich reálnosť a stupeň dôležitosti;

• posúdenie ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe;
• oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky a oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, vrátane návrhov a opatrení.
• podmienky na vzdelávanie;
• spokojnosť s manažmentom školy a učiteľmi;
• prostredie – klímu školy;
• priebeh vzdelávania – vyučovací proces- metódy a formy vyučovania;
• výsledky vzdelávania;

Kritériom pre nás je:

• spokojnosť žiakov, rodičov a učiteľov
• kvalita výsledkov

Nástroje na hodnotenie kvality školy sú:

• analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach

• analýza vstupných, polročných a výstupných previerok, rôznych testovaní ( T9, Komparo,..)
• analýza úspešnosti umiestnenia sa žiaka na stredné školy
• dotazníky pre žiakov a rodičov, pre absolventov školy,
• dotazníky pre učiteľov,
• riaditeľské previerky, zisťujúce vedomosti a zručnosti žiakov,
• hospitácie: vedenia školy, vzájomné hospitácie uvádzajúcich a začínajúcich učiteľov, predsedov predmetových komisií u členov týchto komisií, vzájomné hospitácie na hodinách ktorýchkoľvek členov zboru,
• plnenie vzdelávacích štandardov, plánu práce školy,
• rozhovor s učiteľmi, rodičmi, žiakmi a ďalšími sociálnymi partnermi školy,
• sledovanie profesijného rastu učiteľov,
• SWOT analýza,
• pozorovanie prevádzky školy,
• analýza písomných materiálov ako sú správa o výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu, zápisnice zo zasadnutí pedagogických rád, pracovných porád, zápisnice zo zasadnutí MÚ školy, rady školy či zo zasadnutí triednych rodičovských združení, rozbor bežných písomností a produktov žiakov školy, hodnotenie prospechu a správania žiakov,
•  plnenie koncepčného zámeru rozvoja školy, záznamy o úrazoch,
• správy školskej inšpekcie o vykonaných kontrolách,
• prezentácia školy v médiách.

Výstupom pri hodnotení školy je správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a

podmienkach za príslušný školský rok, zostavená podľa zostavená podľa platnej legislatívy.

 

 Učebné osnovy

Vypracované učebné osnov jednotlivých predmetov vychádzajú z učebných osnov štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie, ktoré dopĺňajú voliteľné predmety, dotované z dotácie pre voliteľné hodiny. Osnovy jednotlivých predmetov charakterizujú predmet, definujú jeho ciele, rozvoj kľúčových spôsobilostí, uvádzajú používané metódy a formy práce, učebné zdroje, hodnotenie žiakov v predmete, obsah (obsahový štandard), požiadavky na výstup (výkonový štandard) a začlenenie prierezových tém.

Osnovy jednotlivých predmetov sú uvádzané samostatne.

Tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo Štátneho

vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy.

Učebné osnovy obsahujú

1. Charakteristiku predmetu, ciele predmetu, vzdelávací štandard

2. Metódy a organizačné formy

3. Hodnotenie predmetu

4. Učebné zdroje

Učebné osnovy tvoria prílohu tohto Školského vzdelávacieho programu. Sú tu rozpracované aj  predmety, ktorých bol obsahový a výkonový štandard zmenený (oproti štátnemu vzdelávaciemu programu), resp. predmety boli novovytvorené a tým aj zaradené do školského vzdelávacieho programu.

Hodnotenie  predmetov  ISCED  1:

 

 

 

 

K – klasifikácia známkou        A – absolvoval/a

Inovovaný  školský vzdelávací program Radosť z vedomostí, radosť zo života   ISCED 1 a ISCED 2 na školský rok 2024-2025 bol prerokovaný a schválený na Pedagogickej rade Základnej školy Slobody 1, Košice  30.8.2024. 

 Mgr.  Anna Demeterová, riaditeľka školy

 

 Inovovaný školský vzdelávací program  bol prerokovaný  Radou školy  pri  Základnej škole  Slobody 1 v Košiciach  dňa

 Inovovaný školský vzdelávací   program